Vládnuca oligarchia, najmä finančná, ale aj iná, má v súčasnosti prebytok peňazí, ktoré už nemá kam investovať, pretože reálna ekonomika trpí nadbytkom kapacít. Preto postupne prišiel rad na privatizáciu zdravia, vzdelania a staroby. To im však stále nestačí. Vedia, že investovanie do bezcenných cenných papierov, derivátov, prípadne do zlata je predsa len rizikové, preto hľadajú istotu a perspektívu. Našli ju. Je to pôda, lesy a voda.
Ktosi múdry raz povedal, že každé živé spoločenstvo potrebuje pre svoje prežitie splniť tri podmienky súčasne: musí mať svoje územie, musí sa na ňom reprodukovať a musí si ho vedieť ubrániť. Pôda, najmä poľnohospodárska, sa bohužiaľ stáva predmetom špekulácií, ktorým naplno otvorí dvere zrušenie výnimky znemožňujúcej jej predaj cudzincom. Poslednou poistkou je § 19a Devízového zákona, podľa ktorého cudzozemec nemôže nadobudnúť vlastnícke právo k pôde, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond a lesný pôdny fond. Vláda v súčasnosti chystá zrušenie tejto výnimky. Ak sa tak stane, príde na rad veľký špekulatívny výpredaj pôdy cudzincom, čo umožňuje aj už schválený zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách.
Upozorňujeme na čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že prírodné zdroje sú národným majetkom. Jedným z týchto prírodných zdrojov, okrem taxatívne vymenovaných, je aj pôda. Upozorňujeme aj na medzinárodne platný dokument – Chartu pôdy, ktorá bola prijatá Valným zhromaždením FAO ako relevantnou inštitúciou OSN pre poľnohospodárstvo a výživu ešte v roku 1972. Podľa článku 2 danej charty je povinnosťou národných vlád dodržiavať tieto zásady štátnej pôdnej politiky (citujeme): „Svetová pôdna politika je založená na zásade, že pôda je obmedzeným prírodným zdrojom, na ktorý sa kladú stále sa zvyšujúce požiadavky pre výživu, oblečenie a zdroje energie pre stále rastúci počet obyvateľov, zároveň je však dôležitým článkom pre udržanie únosnej ekologickej rovnováhy v prírode.“
Národná pôdna politika by mala zabezpečovať a maximálne stimulovať využívanie pôdy v hraniciach štátu na základe vedecky správnych a rozumných princípov využívania pôdy ako trvalého zdroja bez zníženia jej úrodnosti a bez spôsobenia jej priameho či nepriameho poškodenia.
Vlastníctvo pôdy je otázkou nášho prežitia, pretože kto vlastní pôdu, vlastní štát. Žiadame preto našu vládu a parlament, aby zachovali jestvujúci právny stav a dohodli zrušenie príslušného článku prístupovej zmluvy s Európskou úniou, ktorý nás zaväzuje uvedenú výnimku zrušiť. Ak to EÚ odmietne, treba vypísať referendum o vystúpení z EÚ. Na cudzej pôde svoj štát mať nemôžeme a ani mať nebudeme.
