V prívale mediálnych splaškov a v životnom zhone každodenných existenčných starostí zaniká otázka, ktorá má zásadný existenčný význam pre náš národ a štát: kam smerujeme ako členovia EU, členovia NATO a kam smeruje EU samotná? Prežijeme vôbec, ak to takto pôjde ďalej?
Začnime s ekonomikou, pretože (priznajme si to) naše ponovembrové nádeje boli najmä o dobiehaní životnej úrovne západných európskych štátov. Pritom sme mali základ, z ktorého sa dalo pri zvýšení efektivity skvelo vychádzať. Od roku 1948 do roku 1989 vzrástol hmotný majetok Slovenskej republiky (bez hodnoty pozemkov a kultúrnych pamiatok) 11,4 krát (v ČR 5,8 krát, celkove v ČSSR 7,5 krát). Vyrovnávanie priemyselne zaostalého Slovenska za existencie spoločnej meny sa udialo vo vtedajšom ČSSR jediným možným spôsobom, a to masívnymi investíciami do reálnej ekonomiky zaostávajúcej časti štátu. A prinieslo to aj zvýšenie populácie SR o 1,8 milióna obyvateľov, pričom v najlepších rokoch sa stavalo 40.000 cenovo dostupných bytov ročne a to pri plnej zamestnanosti. Čiže udiala sa dnes toľkokrát omieľaná ale nerealizovaná štrukturálne zmena ekonomiky.
Ak nám chcel „vyspelý Západ“ v rámci už fakticky federálneho štátu zvaného EU a pri spoločnej mene euro naozaj hospodársky pomôcť, musel by urobiť to, čo kritizovaní komunisti za 40 rokov v ČSSR. No stal sa pravý opak. Namiesto modernizácie existujúcich podnikov a prípadnej reštrukturalizácie boli podniky predstavujúce pre Západ konkurenciu zlikvidované, tie o ktoré mali záujem lacno predané, ďalšie privatizérmi vytunelované a vyspelé poľnohospodárstvo rozvrátené. Naši politickí zradcovia to nazvali ekonomická reforma a podieľali sa na tom všetci bez výnimky. Výsledkom je SR ako montážna dielňa Západu s platmi 4 krát menšími ako u nich, pri produktivite práce takej istej alebo aj vyššej ako napríklad v Peugeote u nich a pri podiele platov na vytvorenom HDP oveľa menšom ako u nich. Takto sa správa a vždy sa správal ku svojim kolóniám ich kolonizátor.
Vlastne sa ani niet čo diviť, veď tzv. vyspelý Západ vždy taký bol a my sme k nim civilizačne nikdy nepatrili. Nikdy sme nekolonizovali žiadne územia Ameriky, Afriky, Ázie, nepáchali genocídu na ich pôvodnom obyvateľstve, nezotročovali ich, nedrancovali ich zdroje a bohatstvo. A pokračujú ďalej, rozpútali dve svetové vojny, po nich menujme len Kóreu a Vietnam, bombardovali a rozbili Juhosláviu, napadli Afganistan, Irak, Líbyu, jednoducho z vojny, rozvratu a drancovania žijú, iní byť nedokážu. A čo robia tzv. elity Západu dnes?
Tie anglosaské, prípadne anglosionistické vytvorili zvrátený finančný systém pod dominanciou FEDu a dolára, keď úvermi, ktoré vytvárajú banky z ničoho, zotročili fakticky celý svet. V Európe vytvorili ríšu zvanú Európska únia s eurom, ktorú chcú podriadiť cez TTIP (zmluva o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve) hlavnej ríši a to USA s dolárom. Vyskytol sa však problém zvaný BRICS. Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika nechcú tieto pravidlá hry prijať. Pripravujú vlastné hospodárske zoskupenia a projekty, napríklad nová hodvábna cesta alebo AIIP – ázijská investičná a infraštruktúrna banka, ale čo je najdôležitejšie, postupne opúšťajú dolár a začínajú obchodovať v iných menách. A to Západ neodpúšťa. USA cez NATO ovláda EU, ktorá ako poslušný pudlík plní všetky rozkazy. Ako môže byť svojprávna, keď politici, ktorí ju vedú, majú v poslednom období za sebou nasledovnú bilanciu: erupcia zbytočných právnych predpisov a s ňou spojená buzerácia členských štátov, kvantitatívne uvoľňovanie, záchrana bánk na úkor nás všetkých, demontáž sociálneho štátu, podpora LGBTI menšín a feminizmu na úkor tradičnej rodiny, kradnutie detí nazvané juvenílna justícia, podpora fašizmu na Ukrajine a každého diktátorského režimu, len keď je z neho nejaký prospech, samovražedné prijímanie imigrantov, nezmyselné sankcie proti Rusku, treba ešte pokračovať? Takýto tupci dnes vedú EU a nevidno ani najmenší náznak kritickej sebareflexie. Ani nebude, pretože títo politici sú len bezduchý servis globálnej finančnej a vojensko-priemyselnej oligarchie. Preto nás v záujme zachovania svojej moci vedú ako ovce do tretieho svetového vojnového konfliktu, proti Rusku, proti Číne … a proti komu ešte? Veď oni už vedia.
A sme na začiatku pri otázke, či patríme medzi nich, medzi „vyspelý Západ“. Pri pokračujúcom ekonomickom vykorisťovaní nám naši mladí a schopní ľudia budú pre nedostatok cenovo dostupných bytov a malé platy emigrovať za lepšími podmienkami do zahraničia, čo znamená postupný zánik národa a štátu. Ak sa necháme zavliecť do vojnového konfliktu s Ruskom, prípadne Čínou, znamená to náš rýchly zánik. Ak by sa aj takýto konflikt v dohľadnej dobe nekonal, zjavné fašizoidné tendencie v EU a USA, znamenajú jednoznačný koniec slobody a demokracie, ak vôbec nejaká je alebo bola.
Takže jedna možnosť lepšia ako druhá. Zobuďme sa, lebo otázka neznie či v uvedenom spolku zostať, otázka znie, čo tam ešte robíme? Treba sa ohliadnuť po lepšej spoločnosti a urobiť rozumné kroky na záchranu nášho národa a štátu. Nie je celý svet len EU a USA. Svet sa nám mení pred očami a my len spíme. Aby sme sa nezobudili neskoro.
