Program: Iný svet je nutný
Kríza, nezamestnanosť, korupcia, zločin, terorizmus, vojny, rozprávkové bohatstvo na jednej strane a obrovská bieda na strane druhej. Taký je stav dnešného sveta. Kde sa stala chyba?
November 1989 – čo sme chceli
Chceli sme koniec vlády jednej strany, slobodné voľby, pluralitu vlastníctva, strhnutie ostnatého drôtu na hraniciach a slobodu pohybu. Tak to znelo vtedy na novembrových námestiach. Čo už tak otvorene neznelo, ale každý úprimný človek si to prizná, bola túžba po vyššej životnej úrovni a spotrebe tak, ako sme to videli napríklad v reklamách rakúskej televízie. Nikto vtedy nehovoril o radikálnej premene socialistického štátu na dnešný neoliberálny. Skôr tu bola predstava akéhosi socializmu s ľudskou tvárou. Aj Václav Havel v decembri 1989 poprel, že je nepriateľ socializmu a že chce obnoviť kapitalizmus.
Súčasnosť – čo máme
Realita je taká, že v našej spoločnosti je človek až na poslednom mieste a veľa nechýba, aby sa premenil na tovar. Spoločnosť ovládajú tí, ktorí do nej investujú, teda kapitalisti. Je to najmä tzv. finančná elita, ktorá vlastní banky, poisťovne, investičné fondy a veľké finančné konglomeráty. Finančne podvyživené štáty prestávajú fungovať. V našich uliciach nevidno policajta a domôcť sa spravodlivosti na súdoch je záležitosťou dlhých rokov alebo večnosti. O schopnosti našej armády zaručiť vonkajšiu bezpečnosť radšej ani nehovorme.
Máme rozvrátené poľnohospodárstvo a hoci máme dostatok poľnohospodárskej pôdy, stratili sme potravinovú sebestačnosť. Máme zahraničných investorov a montážne dielne, ale stratili sme vlastný priemysel, vývoj a výskum a naša kvalifikovaná pracovná sila nemá prácu. Máme cudzích vlastníkov strategických energetických podnikov, ale strácame energetickú sebestačnosť. Nevedeli sme, že cudzí vlastník prenesie do zahraničia výnosné obchodné činnosti, odíde tam zisk (daňové prázdniny alebo nízke dane) a dividendy a my budeme len lacnou pracovnou silou? Áno, sem tam prídu aj nejaké eurofondy, ale čo je to v porovnaní s majetkom, ktorý odišiel a odchádza. Máme bulvárne masmédiá (tiež v cudzích rukách), ktoré nám nehovoria pravdu a zásadne neinformujú o ničom dôležitom. Máme developerov, ktorí stavajú hlava nehlava, ale naši ľudia nemajú kde bývať a zakladať rodiny. A ešte máme v našich mestách bezdomovcov, namiesto zelene les billboardov a namiesto estetického prostredia osprejované steny a špinu. A čo je najhoršie, máme nezamestnaných.
Náš svet sa rozdelil na viac oddelených svetov. Svet tzv. elity je izolovaný svet úzkej vládnucej skupiny s predstaviteľmi ktorej sa ani nedá stretnúť. Táto si vydržuje a dobre platí manažerov, politikov, umelcov a ďalšie „celebrity“, ktorí pred nami defilujú ako tzv. smotánka a vytvárajú ilúziu, že každý sa môže dostať do ich vznešeného sveta. Stredná vrstva, ktorá by mala byť stabilným základom spoločnosti, ani poriadne nestihla vzniknúť a už aj pomaly zaniká, k čomu aj sama prispieva opakovanou voľbou pravicových strán. Rozširuje sa svet vylúčených, kde patria ľudia vykonávajúci neplnohodnotnú prácu (čiastočné úväzky alebo príležitostné práce) a nezamestnaní. Mnohí už rezignovali a stratili nádej na lepší život.
Zaradili sme sa teda do „vyspelého sveta“, v ktorom každý z troch najbohatších ľudí planéty má väčší majetok, než je súhrn bohatstva 48 najchudobnejších štátov sveta a kde jedna miliarda ľudí žije z jedného dolára denne a ďalšia z dvoch.
Ako k tomu došlo
V 30 povojnových rokoch v Európe mal kapitalizmus ešte akú takú ľudskú tvár sociálneho štátu založeného na rozumnej dohode medzi ľuďmi práce a vlastníkmi kapitálu. Pramenilo to zrejme z krutej vojnovej skúsenosti, existencie východného socialistického bloku a silného postavenia odborov.
Potom však nastal mohutný nástup pravicových neoliberálnych princípov reprezentovaných najmä politikmi ako Reagan a Thatcherová. Tradičné sociálno-demokratické strany zradili obyčajného človeka a prispeli k postupnej likvidácii sociálneho štátu, ktorý už prežíva len v škandinávskych krajinách.
Skaza bola zavŕšená dereguláciou bankovníctva a finančných služieb, keď peniaze stratili svoju obslužnú funkciu reálnej ekonomiky (výroby a služieb). Financie sa oddelili od reálnej ekonomiky a vzniklo svetové finančné kasíno známe ako finančné trhy. Obrovské sumy virtuálnych peňazí vytvorených bankami s pomocou centrálnych bánk obiehajú svetom a špekulanti nafukujú jednu cenovú bublinu za druhou a tým deformujú reálne ceny, vrátane cien domov, ropy, energií, potravín a pod. Po špekulatívnych kúpach a predajoch výrobných podnikov (po tzv. zoštíhlení predaj s uprednostnením okamžitého zisku pred dlhodobou podnikateľskou stratégiou) prišiel pre veľké finančné skupiny hotový raj. Nastalo obchodovanie s derivátmi a ďalšími zložitými finančnými nástrojmi, v ktorých boli rafinovane skryté zlé úvery a iné pochybné pohľadávky. „Renomované“ ratingové agentúry dali tomu skvelé ohodnotenie a podvod bol na svete. Masovo sa rozšírili toxické aktíva – nedobytné pohľadávky, ktorých bol zrazu plný finančný sektor. Nasledovali krachy bánk a kríza.
Ale žiadny strach, biliónové škody aj tak platia obyčajní ľudia. Účet im predložili bankári prostredníctvom svojich sluhov – politikov, ktorí usilovne naordinovali úsporné balíčky na úkor sociálnych výdavkov. Bankári sa zasmiali, manažeri zobrali mnohomiliónové zlaté padáky a všetci to išli spolu osláviť na svoje jachty.
Uvedomme si nakoniec celú zvrhlosť konania kapitalistov stručným popisom celého mechanizmu. Najprv financujú reálnu ekonomiku (výrobu a služby) a ľudia sa majú relatívne dobre. Keďže chcú mať stále viac a viac, zvyšujú zisky na úkor pracujúcich (daňové zaťaženie kapitálu klesá, trpí verejný sektor, platy stagnujú). Medzitým kapitalista zistí, že ľahšie sa bohatne špekuláciami na finančných trhoch ako na výrobe. Ľudia strácajú kúpyschopnosť a klesá vnútorný dopyt. Nevadí, dobrák kapitalista má dosť peňazí a ľuďom požičia – na dom, na dovolenku, na spotrebný tovar. Na poskytovanie úverov pritom banka nepotrebuje peniaze vložené do nej ako vklady. Jednoducho vytvorí a dá do obehu nové peniaze tým, že úver poskytne a účtovne zaeviduje. HDP stúpa, zadlžujú sa ľudia, podniky aj celé štáty, avšak miera zadlženia je taká veľká, že hra končí. Úver sa stal mocenským nástrojom veriteľa a dlžník jeho otrokom. Sme v moci majiteľov veľkých bánk a veľkých nadnárodných korporácií, všetci sme v pasci neoliberalizmu. Ako kedysi povedal finančník Mayer Rothschild „dajte mi do rúk kontrolu nad financiami štátu a viac ma nezaujíma, kto tvorí jeho zákony“. Adresy týchto finančných gaunerov sú známe, menujme napríklad Wall Street, daňové raje v Karibiku ale aj v USA a na území Európskej únie.
Naše malé Slovensko po neúspešnom pokuse o vytvorenie „vlastnej kapitálotvornej vrstvy“ našlo dosť zlodejov a zradcov, ktorí rozhodli o jeho začlenení do západného hospodárskeho systému na spôsob ekonomického protektorátu, prípadne predtým vytvorené hodnoty rozkradli. Svetový kapitalizmus si tým len oddialil krízu, v ktorej sa dnes nachádza. Získal u nás, ako aj v celom bývalom východnom bloku, nové trhy a lacnú pracovnú silu.
Čo hrozí
Stav, v ktorom sa nachádzajú finančné trhy a obrovská finančná zadlženosť ekonomiky v globálnom rozsahu vytvárajú výbušnú situáciu. Kasínový kapitalizmus priniesol vládnucim elitám extrémne bohatstvo a z toho prameniacu extrémnu moc. Dochádza už vlastne k privatizácii štátov a politici sú len lokaji v službách kapitalistov. Hrozí, že nahromadené financie finančná elita umiestni do privatizácie verejného sektora a dôjde, prípadne už dochádza k privatizácii staroby (u nás 2. pilier), vzdelania a zdravia, teda hodnôt, ktoré nesmú byť predmetom finančného biznisu. Hrozí a už aj prebieha ďalšie škrtanie sociálnych fondov, znižovanie zdravotnej starostlivosti, hoci na vojenské dobrodružstvá v záujme kapitálu je peňazí dosť (veď treba „šíriť slobodu a demokraciu“). Kapitalisti sa pritom neštítia používať zjavne mafiánske spôsoby. Najprv vystrašia ľudí vymysleným problémom, napríklad hroziacim krachom jestvujúceho systému dôchodkového zabezpečenia. Následne pohotovo „poskytnú ochranu“, t.j. zlodejský 2. pilier, ktorý nič nerieši a znamená len vítané peniaze pre kapitalistu na dlhodobé špekulácie. V takýchto globálnych pomeroch sa stráca suverenita národných štátov a tým aj možnosť obyčajných ľudí rozhodovať o svojich osudoch.
Ako z toho von
Neoliberálna propaganda na nás útočí nekonečným opakovaním primitívnych poučiek vystrihnutých z nejakej pravicovej príručky pre materské školy: trh vždy všetko najlepšie vyrieši, štát je najhorší vlastník, daň je trest za úspech, globalizácia je požehnaním pre ľudstvo, čo pravica našetrí ľavica rozhádže atď. Pridajme k tomu uctievanie rastu HDP ako jediného meradla všeobecného blaha, právo na neohraničený zisk, chorobne ponímanú nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva, nezmysly ako „nálady trhov“, „znepokojenie trhov“ vydávané div nie za prírodné zákony a máme tu veľkú lož ako na dlani.
Pravda je taká, že kapitalizmus končí. Končí preto, lebo jeho základom sú také ľudské vlastnosti ako pažravosť, sebectvo a honba za peniazmi za každú cenu aj cez mŕtvoly, čo ho doviedlo do jeho posledného neoliberálneho štádia. V konečnom dôsledku priniesol úzkej vrstve ľudí extrémne bohatstvo a moc, čo nikdy v dejinách nedopadlo dobre.
Musíme si preto uvedomiť, že
INÝ SVET JE NUTNÝ.
V tomto svete bude odstránená nadvláda kapitálu nad spoločnosťou, zrušené finančné kasíno a peniaze sa vrátia do služieb reálnej ekonomiky, z ktorej bude mať spravodlivý prospech každý podľa svojho podielu na vytvorených hodnotách. Musí byť nastolené nové spoločenské zriadenie slúžiace všetkým – socializmus so zachovaním trhu. Bude založené na princípoch predstavujúcich všeobecné dobro a inštitucionalizovaných do právneho poriadku štátu, ktorý svojim charakterom bude štátom sociálnym.
Spravodlivosť je jeho prvým princípom. Každý sa svojou prácou podieľa na vytvorených majetkových a iných hodnotách. Toto bohatstvo si nemôže privlastniť len nejaká „elita“ oddelená od zvyšku spoločnosti, ale musí byť rozdeľované spravodlivo podľa zásluh na jeho vytváraní. Nejde tu o rovnostárstvo, ale určite je nespravodlivé ak napríklad 35 ročný hráč golfu nahonobil miliardový majetok (v dolároch) a učiteľ pred dôchodkom žije od výplaty k výplate, alebo manažér má 200 násobný plat ako zamestnanec. Cieľom je taká sociálna štruktúra spoločnosti, kde nebudú extrémne bohatí ani sociálne vylúčení a základom bude čo najširšia stredná trieda. S tým súvisí aj rovnosť chápaná nielen ako rovnosť pred zákonom ale aj v zmysle nevytvárania diskriminovaných sociálnych skupín.
Prostriedkom na dosiahnutie tohto stavu je zmena daňových zákonov, a to progresívna daň pre fyzické osoby, primeraná daň pre právnické osoby, zdanenie dividend a zamedzenie daňových únikov do daňových rajov. Firma musí byť registrovaná a odvádzať daň tam, kde podniká. Ďalšími prostriedkami sú zvýšenie minimálnej mzdy (odstránenie pracujúcej chudoby), minimálneho dôchodku, následne na to priemernej mzdy a posilnenie postavenia odborov v zákone o tripartite a v zákonníku práce.
Solidarita znamená najmä solidaritu medzigeneračnú a solidaritu s tými, ktorí sa nezavinene dostali do ťažkej životnej situácie (strata zamestnania, choroba, strata živiteľa rodiny a podobne). Jej základom je spoločenská dohoda o tom, že mladým ľuďom sa spoločnosť poskladá na bývanie formou viaczdrojového financovania výstavby družstevných bytov a tiež nájomných bytov. Tým im umožní zakladať rodinu a oslobodí ich od otrokárskych hypotekárných úverov na celý produktívny život. Mladí a pracujúci zase zabezpečia starým dôstojný dôchodok.
Prostriedkom na dosiahnutie týchto cieľov je vyčlenenie financií v štátnom rozpočte na výstavbu bytov, v Ústave zakotvené právo na bývanie a poskytovanie zvýhodnených mladomanželských pôžičiek a na druhej strane zrušenie 2. piliera dôchodkového poistenia a vrátenie peňazí do priebežného 1. piliera. Tiež je nutné z verejných zdrojov financovať sociálne odkázaných a chorých, teda zrušiť súkromné zdravotné poisťovne a namiesto štátnej zriadiť príslušný odbor na ministerstve zdravotníctva. Ekonomika musí byť prispôsobená potrebám zdravotnej starostlivosti a nie naopak. V nadväznosti na to nie je potrebné odvádzať osobitne zdravotné a sociálne odvody, ale postačí výber daní, z ktorých sa vyčlenia v rámci štátneho rozpočtu financie aj na sociálne zabezpečenie a zdravotníctvo.
Práca musí byť základom príjmu každého jednotlivca. Nikto nesmie bohatnúť zo špekulácie (dnešné finančné trhy) ani z akejkoľvek inej formy parazitovania, pretože bezpracné príjmy demoralizujú celú spoločnosť.
Prostriedkom na zamedzenie nelegitímneho bohatnutia je sprísnenie preukazovania nadobudnutia majetku a legislatívny zákaz špekulácií na finančných trhoch a komoditných burzách v práve SR ako aj v medzinárodnom meradle. Cieľom je úplné zrušenie finančného kasína.
Právny štát je základom existencie každej civilizovanej spoločnosti. Človek nemôže existovať izolovane a jeho vzťahy s ostatnými členmi spoločnosti musia byť upravené jasnými pravidlami efektívne vynútiteľnými štátnou mocou. Ľudia prestávajú veriť, že sa domôžu svojich práv na príslušných orgánoch, podvodníci sú považovaní za hrdinov, brutalita trestnej činnosti nadobudla hrozivé rozmery a ľudský život stráca cenu. Bezpečnosť a ochrana majetku neexistuje, pretože v uliciach niet policajtov.
Je nutné posilniť právne vedomie spoločnosti od výchovy v školách až po každodenný výkon práva najmä súdmi, ktorých činnosť treba skvalitniť aj za cenu oslabenia sudcovskej autonómie, a to v záujme rýchlej vynútiteľnosti práva. V mestách treba vytvoriť malé policajné okrsky a do ulíc vrátiť policajtov - pochôdzkárov. Je legitímne otvoriť otázku trestu smrti najmä za brutálne a úkladné vraždy v záujme ochrany toho najcennejšieho čo máme, ľudského života.
Ekonomika musí slúžiť človeku a nie človek ekonomike. Bezbrehé uctievanie voľného trhu a neobmedzeného zisku vedie k drancovaniu neobnoviteľných prírodných zdrojov, ničí tradičné kultúrne a morálne štandardy, ktoré sú nahrádzané štandardami konzumného myslenia, čo vedie ku kultúrnej a intelektuálnej degradácií ľudí. Človek nesmie byť otrokom v rukách zamestnávateľa, pretože kvalitné pracovné výsledky sa rodia v pohode a istote a nie v strese, neobmedzených nadčasoch a v neistote. Financie treba vrátiť do služieb reálnej ekonomiky.
zamedzenie extrémnej majetkovej polarizácie je nutné upraviť Ústavu v čl. 55 v zmysle, že „Hospodárstvo SR sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky s právom na primeraný zisk a s právom na spravodlivý podiel na vytvorenom spoločenskom bohatstve pre všetkých s vyváženým zastúpením všetkých foriem vlastníctva a všetkých foriem podnikania“. Ďalej je nutné v ústave zakotviť štátne vlastníctvo prírodných zdrojov, pôdy, lesov, vody, strategických najmä energetických odvetví, zakázať privatizáciu zdravia, staroby a vzdelania. Popri štátnom a súkromnom vlastníctve vytvoriť podmienky pre rozvoj družstevníctva, zamestnaneckého vlastníctva podnikov a ekonomickej demokracie. Na uspokojovanie osobných potrieb a na podnikanie vo forme malých rodinných fariem môžu pôdu vlastniť aj iné osoby. Uvedené princípy rozpracovať v ďalších zákonoch (občiansky a obchodný zákonník, daňové zákony atď.). Štát musí nastúpiť vždy, keď zlyhá trh.
Ako prvý krok systémovej zmeny v ekonomike a v celej spoločnosti treba vytvoriť legislatívne predpoklady na ustanovenie ekonomickej demokracie, ktorá je založená na zamestnaneckej samospráve firiem, spoločenskej kontrole investícií, spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov, a to pri zachovaní trhu ako mechanizmu pre rozdeľovanie tovaru a základných prostriedkov spoločnosti. Po vyššie spomenutom legislatívnom zákaze špekulácií, v ekonomickej demokracii finančné trhy a burzy v dnešnej podobe nakoniec stratia svoje opodstatnenie a zaniknú.
Suverenita národného štátu založená na obrane územnej nedotknuteľnosti, potravinovej sebestačnosti a zabezpečení reprodukcie je kľúčovou otázkou nášho prežitia v dnešnom globalizovanom svete, pretože tieto tri podmienky musí splniť akékoľvek spoločenstvo, ak chce prežiť. Ak nám majú vládnuť nadnárodné korporácie, ktorým sú naše národné záujmy ukradnuté, je zbytočné chodiť k volebným urnám, pretože celá zastupiteľská demokracia sa stáva fraškou. Naša armáda je v dezolátnom stave a stratila bojaschopnosť. Nie sme potravinovo sebestační a dovážame nekvalitné poľnohospodárske produkty, ktoré sme si samy tradične pestovali a vyrábali celé stáročia. Demografický vývoj je už 20 rokov nepriaznivý a úplne neporovnateľný s predchádzajúcim obdobím najmä preto, že nevieme mladým rodinám poskytnúť dostupné bývanie.
Bojaschopná armáda je nutná napriek tomu, že v súčasnosti sme členom NATO. Naša armáda nemôže byť degradovaná len na plnenie obslužných funkcií akéhokoľvek vojenského zoskupenia.
Poľnohospodárstvo a životné prostredie spolu úzko súvisia, pretože okrem zabezpečenia pôvodných zdravých potravín plní poľnohospodárstvo aj dôležitú krajinotvornú funkciu. Naši poľnohospodári musia dostať také dotácie a pomoc, aby neboli znevýhodňovaní pred dotovanou a nekvalitnou zahraničnou produkciou a ich výrobky sa bez problémov dostali k nášmu spotrebiteľovi, a to legislatívnym zabezpečením rovnosti na trhu (odstránenie diskriminácie obchodnými reťazcami) a podporou ďalších foriem distribúcie (napríklad predaj z dvora). Pokiaľ sami nevlastnia pôdu, musia ju dostať od štátu alebo iných osôb do nájmu za symbolickú cenu (zákaz rentiérstva). Životné prostredie je nutné chrániť reálnou zelenou politikou, t.j. podporou čistej vodnej a atómovej energetiky (ako doplnok paroplyn a biomasa) a nedovoliť prírodu ničiace, nevýkonné a drahé solárne a veterné parky .
Reprodukcia musí byť zabezpečená podporou zakladania rodín, ako už bolo uvedené pri princípe solidarity. Základom spoločnosti musí byť rodina ako jediný právne inštitucionalizovaný základ spoločnosti.
Kultúra a médiá sú v žalostnom stave. Voľný trh spôsobil pád hlavne masovej kultúry do absolútneho suterénu. Ukazuje sa, že súkromné médiá nie sú slobodné najmä preto, že sú súkromné a nie je pre ne problém šíriť lož a „jedinú správnu“ ideológiu neoliberalizmu.
Kvalitná a nezávislá kultúra si zaslúži štátnu podporu a v prípade financovania súkromným sektorom daňové úľavy. Treba zvýšiť finančnú podporu verejnoprávnych médií a zákonom ustanoviť rámec ich programu tak, aby sa výrazne odlišoval od súkromných. Cieľom v tejto oblasti je zabezpečenie existencie celého názorového spektra a šírenie pravdy. Je nutné zaviesť sankcie za nepravdivé informácie v rámci verejného práva, pretože riešenie cez súdne spory je neúčinné. Tak isto je treba regulovať reklamu, ktorá doslova zamorila verejný priestor. Kultúra v najširšom slova zmysle spolu s históriou a ekonomikou tvoria základy existencie každého národa.
V zahraničnej politike sme za vytvorenie nového, spravodlivého ekonomického svetového poriadku, ozdravenie globálnych ekosystémov, mierové riešenie konfliktov, za prechod na nový systém dôvery a spolupráce bez vojenských blokov a za oživenie Helsinského procesu v nových podmienkach. Je nutné presadzovať právo slobodnej voľby každého štátu na politické, hospodárske a sociálne usporiadanie a kodifikovať to v novej medzinárodnej zmluve záväznej pre všetky štáty, pretože v posledných rokoch dochádza k bezprecedentnému porušovaniu štátnej suverenity.
Našim strategickým cieľom je vystúpenie z NATO a presadenie neutrality SR, uznanej a garantovanej medzinárodnými organizáciami. SR sa nesmie zúčastňovať agresívnych vojen. Mierové riešenie konfliktov je absolútnou prioritou – aj najťažší život v mieri je lepší ako akákoľvek vojna.
Naša zahraničná politika musí otvárať dvere ekonomickej spolupráci Slovenska so všetkými štátmi a využiť všetky príležitosti, ktoré sa nám v rámci globálnych ekonomických pohybov núkajú. V súčasnosti napríklad dochádza k presunu logistických centier zo západnej do strednej Európy, pričom v Bratislave sa podľa mnohých štúdií križuje letecká, diaľničná, železničná aj lodná doprava. Na to by mala nadväzovať širokorozchodná železnica na prepravu tovarov z Číny a Ruska. Takúto šancu nesmie Slovensko premárniť.
Zmenu jestvujúceho neľudského systému – neoliberálneho kapitalizmu – si dnes málokto vie predstaviť. Avšak aj tento systém zaviedli len ľudia a ľudia ho môžu aj zmeniť. Niektoré štáty, najmä v Južnej Amerike, sa už moci nadnárodného kapitálu úspešne zbavujú.
Kódex budúcej ľavicovej strany
Našim cieľom je štát, v ktorom spoločenské zriadenie je založené na takých vzťahoch, ktoré zabezpečia rozvoj hospodárstva a súčasne spravodlivý prospech pre všetkých z vytvoreného spoločenského bohatstva pri rešpektovaní ochrany prírody – socializmus so zachovaním prísne regulovaného trhu.
Preto
1. budeme presadzovať spravodlivosť, a to najmä v sociálnej, právnej a ekonomickej oblasti,
2. budeme presadzovať solidaritu medzi členmi spoločnosti, medzi sociálnymi skupinami, najmä solidaritu medzigeneračnú a solidaritu so sociálne slabými,
3. ustanovíme právo na prácu ako zdroja všetkých hodnôt, aby každý mohol vykonávať spravodlivo odmeňovanú prácu v dôstojných pracovných podmienkach,
4. ustanovíme právo na bývanie ako základu pre založenie rodiny,
5. budeme chrániť prírodu pred akýmkoľvek poškodzovaním v záujme zachovania podmienok pre život a zachovania jej bohatstva pre budúce generácie,
6. zavedieme hospodárstvo založené na vyváženom zastúpení všetkých foriem vlastníctva a podnikania pri zachovaní štátneho vlastníctva prírodných a energetických zdrojov, strategických odvetví a pôdy, s vytvorením predpokladov pre ekonomickú demokraciu,
7. zabezpečíme verejné služby v oblasti vzdelania, zdravotníctva a dôchodkovej starostlivosti,
8. popri zastupiteľskej demokracii budeme v maximálne možnej miere presadzovať priamu demokraciu,
9. budeme chrániť a rozvíjať kultúrne dedičstvo našich predkov, s cieľom zachovať ho pre budúce generácie a spolupracovať v tejto oblasti aj so Slovákmi žijúcimi v zahraničí,
10. vytvoríme podmienky pre šírenie pravdivých informácií a slobodu prejavu v rámci celého názorového spektra, ako aj chrániť slobodu vyznania,
11. budeme presadzovať právny štát ako základ dobrého fungovania spoločnosti,
12. budeme chrániť životy, bezpečnosť a majetok všetkých občanov ako aj chrániť územnú celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc SR.
Všetky vyššie uvedené princípy budeme presadzovať v spolupráci s názorovo blízkymi politickými stranami a inými zoskupeniami doma aj na medzinárodnej úrovni, najmä so stranami združenými v Európskej ľavici.
Poznámka na záver
Treba si ešte uvedomiť, že skutočná ľavicová strana systémovej zmeny bude terčom nevyberaných útokov a demagógie. Vhodnou reakciou je nasledovný citát:
"Keď dávam chudobným chlieb, volajú ma svätým. Keď sa pýtam na príčiny chudoby, nazvú ma komunistom."
Brazílsky kardinál Hélder Pessoa Câmara
