Druhý pilier ako pyramídová hra
V roku 1989 a nie dlhé obdobie potom nám protagonisti prevratu sľubovali lepší socializmus, vyššiu kvalitu života, ako aj všestranný rozvoj spoločnosti. Reči o tom, že o pár rokov dobehneme Rakúsko, Nemecko, boli na dennom poriadku. Samozrejme, ono to vyplývalo z nálad obyvateľstva. Len 12 perc. respondentov chcelo zmenu zriadenia. Preto bol postoj opatrný. Keď sa však dostali k moci, tak vypustili tézu: Štát je zlý vlastník. Bol to vlastne signál pre supov, aby sa vrhli na korisť, ktorým bol štátny majetok. A bol nemalý.
Po rozpredaji a v mnohých prípadoch likvidácii celých odvetví ekonomiky sa pustili do zdravotníctva a školstva. Zaviedli systém, ktorý namiesto rozvoja kvality života spôsobil znovu zavedenie bezdomovcov, chudobu, nezamestnanosť. S tým je samozrejme spojená vysoká kriminalita a, žiaľ, hlavne počet samovrážd, ktoré za obdobie 23 rokov vzali život viac ako 15 000 našich spoluobčanom.
Keď nám zaviedli školné a poplatky v zdravotníctve, hydra začala hľadať, čo by ďalej zožrala. A samozrejme našla. Penzijný systém. Dobrý signál pre hydru dal Václav Klaus. Tým, že v roku 1993 presadil vo vláde prevod približne 330 miliárd korún z dôchodkového účtu do štátneho rozpočtu. Tým pokryl problémy, ktoré „odborníci“ sami spôsobili. Tento dôchodkový účet bol jednoducho zrušený. Peniaze dôchodcov boli prehajdákané na oddlženie bánk, ktoré následne predali, lepšie povedané odovzdali zahraničným nadnárodným bankovým domom.
Spomínam to preto, aby sme si uvedomili historické fakty. Samozrejme, táto hospodárska politika spôsobila, že strach občanov o budúcnosť sa hlboko zakorenil i v mysliach. To sa odrazilo aj na fakte, že bol obrátený pozitívny trend pôrodnosti. V Čechách aj na Slovensku sme začali vymierať. Tak začali útoky na sociálnu súdržnosť, ako ju poznáme z rozprávky o 3 grošoch. A začala sa kampaň o tom, kto bude robiť na budúce dôchodky, keď sa deti nerodia.
Samozrejme pritom vyslovene neodborne argumentujú a nezohľadňujú vplyv VTR a produktivity práce. Začali ľudí strašiť, že nebude na dôchodky, dokonca, že si žijeme nad pomery. Že vraj si prejedáme budúcnosť. Tú nám však prejedajú nekompetentné vlády, ktoré zadĺžili našu republiku.
Pokiaľ sa týka sporenia na dôchodok, je si potrebné uvedomiť, že peniaze sú papierové alebo elektronické poukážky slúžiace na to, aby za ne bola realizovaná reálna hodnota. Dôchodcovské úspory sú poukážky na výplatu reálnych hodnôt v ďalekej budúcnosti, kedy sa nedá odhadnúť, aké hodnoty budú môcť byť vyplácané. Predstavme si, že o 50 rokov vymrú všetci ľudia v produktívnom veku.
Potom samozrejme hodnota “dôchodcovských poukážok“ bude mať hodnotu NULA, pretože ich nebude za čo vymeniť. To isté sa stane, ak nebude “spoločenská moc“, ktorá zabezpečí ekvivalentnú výmenu. Preto ak “dôchodcovské úspory“ nebudú viesť buď k rastu populácie, alebo k rastu “automatizácie“ v zmysle výroby hodnôt, sú zbytočné, pretože peniaze (dôchodcovské úspory) nie sú palivom pre ekonomické perpetum mobile.
Základný pilier – sociálna daň
Čo sa týka prvého, základného pilieru, nemalo by sa hovoriť o úsporách, ale o sociálnej dani na terajšie dôchodky a to preto, že v danom čase (teraz alebo v budúcnosti) nebude môcť štát nechať umierať dôchodcov na ulici a bude musieť aktuálne riešiť situáciu dôchodcov v konkrétnom čase.
Takto je to definované aj v platných zákonoch. Preto nemôže existovať prerozdeľovanie tejto dane do iných “dôchodkových pilierov“! než do základného. Myslím si, že “úradnícke“ riešenia politikov sú nezmyselné a zbytočné. Môžu pokojne zákonom stanoviť odchod do dôchodku aj v 80-ke, čo to pomôže, keď to nebude mať zmysel a nebude to odpovedať realite.
Ako príklad - v Poľsku bol schválený zákon, ktorý stanovuje odchod do dôchodku vo veku 67 rokov. Pritom nariadenie EÚ hovorí napríklad o tom, že dvaja piloti v dopravnom lietadle nemôžu mať nad 60 rokov. Preto v minulom roku v Birminghame nedovolili vzlietnuť dopravnému lietadlu. Musel prísť z Poľska mladší pilot. Kto z tých, ktorí tieto protichodné nariadenia prijímajú, použil zdravý sedliacky rozum? Čo bude robiť pilot medzi 60. a 67. rokom života?
Príklad Argentíny a Čile
Namiesto strašenia dôchodcov a rozdeľovania prirodzenej generačnej súdržnosti je tento problém jednoducho riešiteľný. Na Slovensku podľa profesora P. Staněka “míňame“ ročne 4 mld. eur na korupciu, daňové úniky nás stoja tri miliardy eur a ďalšie 4,5 mld. eur nás stojí šedá a čierna ekonomika. Takže je dostatok zdrojov na to, aby sme nemuseli tvoriť každý rok dlh a skutočne nežili na účet budúcich generácií.
Je teba povedať pravdu o 2. pilieri. Je to proste pyramídová hra, ktorá vo svete už ukázala, čoho je schopná.
Uvediem príklad - Argentínu pred 10 rokmi. Tam sa po bankrote dohodli všetky parlamentné strany - ľavicové aj pravicové na zrušení 2. piliera. Pozrime si výsledky 2. piliera v Čile. Predtým si Pinochet pozval amerických poradcov a zaviedol súkromné penzijné fondy. Tieto boli po určitý čas povinné pre mladých ľudí tak, ako je to na Slovensku. Pre zaujímavosť, silové zložky do tohto pochybného projektu nezaradil. Je logické, prečo. Práve preto dnes majú vojaci v Čile dvojnásobný dôchodok v porovnaní s ľuďmi z druhého piliera. Tento im je však hradený zo štátneho rozpočtu.
Na služobnej ceste tam bol aj “otec“ našej dôchodcovskej reformy - rozumej - deformácie Ľ. Kaník. Hoci videl krach celého systému, pochopil, že sa dá na dlhé obdobie dostať k veľkým finančným zdrojom zo štátneho rozpočtu. Plnenie bude najskôr o dve desaťročia a to sa dá krásne obhájiť a platenými médiami podporovať utešenú budúcnosť a švajčiarske dôchodky.
Dokonca aj niektorí pracovníci z výskumnej obce sa vydali týmto smerom. Len zabudli pravdivo informovať o svojej účasti v dozorných radách dôchodkových správcovských spoločností (DSS). Preto dnes hľadajú vinníkov, aby ospravedlnili prepad výnosov, ktoré DSS dosahujú. Výsledky sú žalostné.
Stratené miliardy
Na jar 2013 uviedol jeden denník článok, v ktorom informoval, že po roku 2015 budú vyplácané prvé dôchodky z 2. piliera. Ale konštatoval, že ich výška bude niekoľko desiatok eur. To jest ani nie žobračenka. Samozrejme, vinníkom bol každý - štát, sporitelia, trhy, banky, len nie správcovské spoločnosti, ktoré pojedali zdroje z týchto vkladov.
Potichu poradil spomenutý denník, že občania, ktorých sa to týka, môžu požiadať Sociálnu poisťovňu o dorovnanie do životného minima. Takto skončili prvé švajčiarske dôchodky. Táto správa však mala pre DSS veľkú výpovednú hodnotu. Ľudia ostali ľahostajní. Namiesto logicky nasledujúcich trestných oznámení zostalo ticho. Takže DSS môžu byť zatiaľ pokojné. Ako sa vyjadril aj podpredseda Asociácie DSS J. Paška: Svet je plný rizík. Zvyknite si.
Potom však treba položiť otázku - načo nám je druhý pilier, keď zrazu dôchodkové správcovské spoločnosti odmietajú riziko i rovnaké garancie ako sú v 1. pilieri? Veď to môžeme mať peniaze aj na termínovanom účte v banke alebo rovno doma v ponožke? Ako hovorí J. Paška, existuje okrídlená veta, že v skutočnosti nikto nič negarantuje. Navyše, hoci to odmieta, skôr sa zdá, že platí kladná odpoveď na položenú mu otázku vo februári r. 2013. Otázka znela: Nie je skutočným dôvodom rušenia indexového fondu to, že DSS si tam nemohli účtovať skoro žiadne poplatky, a teda boli výhodné len pre sporiteľov, ale nie pre vás?
Takže ľudia si musia zvyknúť na to, že svet je síce plný rizík a najmä v oblasti investovania a sporenia. A pre DSS nie sú výhodné fondy, ktoré zarábajú pre poistencov, nie pre ich úradníkov Faktom je, že skrachovať môže aj banka a keď v nej máte peniaze, prídete, ak neberieme do úvahy fond ochrany vkladov, o všetky úspory. Ak však sporíte v DSS, vaše peniaze sú rozložené v rámci jedného alebo dvoch fondov v stovkách rôznych akcií, dlhopisov či v komoditách. Tomuto hovoríme diverzifikácia alebo rozloženie rizika.
Zaujímavé poznanie. Prečo potom DSS žiadajú od štátu 100-percentné plnenie a istotu, keď oni už ďalej nič negarantujú. Ich vlastné riziko nediverzifikujú. Do druhého piliera odtieklo zo štátneho rozpočtu už viac ako 5,6 mld. eur. Je to suma, ktorá by garantovala dôchodcom zvýšenie dôchodku a aj stabilitu celého systému. Dnes nemôže, pretože tieto zdroje len odtekajú zo Slovenska a nepodporujú slovenskú ekonomiku.
Podľa posledných informácií už viac ako 2 mld. eur nikdy nikto neuvidí. Stratili sa totiž v rôznych štátnych dlhopisoch, ktoré boli po dohode s európskymi bankami z dôvodu ich záchrany už “reštrukturalizované“. Ono to však vychádza z celkovej koncepcie dnešnej „trhovej“ ekonomiky. Na súčasnom finančnom trhu sa žiadne materiálne hodnoty nevytvárajú, iba niekto bohatne a niekto v rovnakej miere chudobnie.
Finančný svet je svet, v ktorom dochádza k silnému prerozdeľovaniu bohatstva a chudoby medzi ľuďmi. Niekto zarobí a niekto iný stratí. Preto postaviť dôchodkový systém na týchto základoch je cesta do pekla.
Karol FAJNOR
