Milan Petro: Nerastné suroviny ako vlastníctvo štátu a surovinová politika
Slovensko bolo vo svojej histórii známe významnou banskou činnosťou a metalurgiou, čo bolo dané prírodnými podmienkami a bohatstvom nerastných surovín nášho územia. V prepočte na jeho plochu tu bola taká koncentrácia a rozmanitosť rudných surovín, ako v máloktorých krajinách . Táto prírodná danosť viedla k takému vývoju, že Slovensko sa stalo na dlhé obdobie surovinovou a metalurgickou bázou Uhorska. Tieto práce si vyžadovali rad odborníkov a preto bola v Banskej Štiavnici založená významná Banská akadémia – prvá vysoká škola banská na svete. Význam našej vtedajšej metalurgie vyzdvihuje fakt, že prvý metalurgický kongres na svete sa uskutočnil v Sklených Tepliciach. Sú to presvedčivé dôkazy významnej minulosti a bohatstva tradícií v ťažbe a spracovaní nerastných surovín na Slovensku.
Významnou bola ťažba železných rúd. Slovenské zlato bolo nemalým zdrojom bohatstva celých generácií uhorských panovníckych rodov, ktoré podporovali baníctvo poskytovaním rôznych privilégií a výhod. Veľký význam mala slovenská meď., ktorá bola známa nie iba v Európe, ale aj v zámorí. Naše nikel-kobaltové rudy putovali do Anglicka. Rudy olova a zinku so striebrom, alebo zlatom, alebo ortuťové rudy na našom území predstavovali jednu z ich najvýznamnejších koncentrácií v Európe. V ťažbe rúd antimonitu, často s významným obsahom zlata sa Slovensko v rokoch druhej svetovej vojny dostalo na štvrté miesto na svete, kedy ich vydrancovali Nemci pre potreby zbrojnej výroby.
Pri ťažbe rudných surovín sa v priebehu času tak, ako aj inde, striedali obdobia prosperity a stagnácie, vyvolané pohybmi ako požiadaviek na ich finalizáciu, tak aj cien. Významným ťažobným spoločnostiam muselo byť a bolo v dostatočnom predstihu jasné , ako sa na obdobia depresií pripraviť a ako ich úpravami plánov ťažby a jej prípravy preklenúť a predísť tak trvalej likvidácii. Avšak to, čo sa stalo so slovenským rudným baníctvom po zmenách v našom spoločensko-politickom usporiadaní sa nedá nazvať ináč, ako neuváženým zásahom.
Až do vzniku Československa, sa Slovenské nerastné suroviny strácali v sférach cudzích záujmov a ich klasické typy na známych ložiskových štruktúrach boli postupne z veľkej časti vyťažené. To však neznamená, že naše zdroje rudných surovín boli vyčerpané. Teoreticky boli predpokladané a nedávno boli objavené nové typy netradičných rúd, jemne vtrúseného zlata. Tieto dokazujú, že v prognózach a využívaní nerastných zdrojov Slovenska ešte nebolo povedané posledné slovo. Naopak, nebývalý záujem o tieto surovinové zdroje zo strany veľkých, napr. austrálskych, alebo kanadských finančno-ťažiarskych firiem hovorí o niečom inom. Rozruch okolo našich lokalít s koncentráciami zlata v súvislosti s nebývalým nárastom jeho svetovej ceny hovorí o tom, že je v našom záujme, v záujme štátu, bezodkladne prikročiť k prehodnoteniu našej zanedbanej a v súčasnosti už zastaranej surovinovej politiky štátu . Musíme sa postarať o to, aby sme opäť neboli iba zdrojom surovín na uspokojovanie cudzích záujmov, ale aby naše surovinové možnosti boli v záujme štátu využívané zodpovedne, racionálne a komplexne, aj s ohľadom na využívanie prípadne prítomných sprievodných stopových a vzácnych prvkov.
Osobitne sa treba zmieniť o nerudných surovinách . Úspešní sme boli vo využívaní keramických a cementárskych surovín, surovín pre výrobu vápna, v stavebných surovinách v ťažbe azbestu , soli, v ťažbe magnezitu sme sa dokonca stali veľmocou . Význam mala aj ťažba kvalitného mastenca, ukazujú sa jej nové priaznivé možnosti. Ďalšie využívanie nerudných nerastných surovín si taktiež vyžaduje prehodnotenie našich možností, najmä ich špeciálnych druhov , akými sú napríklad mastence, magnezity a iné.
Treba so všetkou zodpovednosťou brať na vedomie fakt, že NAŠE NERASTNÉ SUROVINY SÚ NEOBNOVITELNÉ A NENAHRADITELNÉ PRÍRODNÉ ZDROJE, sú chránené našou legislatívou a majú sa využívať v záujme tých ktorým patria. V zmysle článku 4 Ústavy Slovenskej republiky nerastné bohatstvo je vo vlastníctve štátu . Preto dôrazne upozorňujeme zodpovedné orgány na to, že k ich využívaniu treba pristupovať v prvom rade z hľadiska našich štátnych a nie cudzích záujmov.
Ešte v nedávnej minulosti bola venovaná aktualizovaniu a usmerňovaniu surovinovej politiky štátu systematická pozornosť na pravidelných celoštátnych koordinačných poradách s najvyšším možným odborným geologickým, banským a hospodárskym zastúpením. To sa zanedbalo. Preto súčasná surovinová politika je zastarala a z hľadiska záujmov štátu, až nefunkčná. Záujem štátu o banské podnikanie bol nahradený veľmi pohodlným , avšak z pohľadu ústavou určeného vlastníka surovinového bohatstva, nezodpovedným a neprofesionálnym očakávaním zahraničných investorov. Treba povedať , že aj so všetkými, pre štát negatívnymi dôsledkami.
Aby tento stav bol odstránený , je nanajvýš potrebné pristúpiť k dôslednému a programovo podobne podrobne pripravenému prehodnoteniu surovinovej politiky štátu. Nebude to úloha jednoduchá. Chaos v našom hospodárstve urobil svoje. Starostlivosť o rast , v danej veci nevyhnutných odborných pracovníkov a prípravu nanajvýš potrebných riadiacich a koncepčných pracovníkov s medzirezortným záberom, bola zanedbaná. V prvom rade je treba sa obrátiť na tých , ktorí ešte existujú , majú potrebné skúsenosti a sú vo všeobecnom záujme ochotní sa na tvorbe novej surovinovej politiky podieľať. Preto je vzhľadom na možnosti využívania, ako aj na ochranu surovín ako vlastníctva štátu, potrebné vykonať niekoľko opatrení.
Preveriť a aktualizovať súčasnú legislatívu , upravujúcu vyhľadávanie, prognózovanie, ochranu a dobývanie nerastných surovín z hľadiska ich komplexného , racionálneho využívania a prvoradej ochrany záujmov štátu, ako vlastníka. Legislatívu je potrebné upraviť tak, aby obsahovala systém podnetov na podporu a rozvoj domácich ťažiarov. Keď to v minulosti v svojom záujme dokázali uhorskí králi, musí to v záujme štátu dokázať aj súčasná politická a hospodárska reprezentácia. Tu je názorný príklad , kedy uplatňovanie neoliberálneho systému rovnej dane by bolo nie podnetom rozvoja, ale čírym nezmyslom a hrobárom využívania našej surovinovej základne v záujme štátu.
ŠTÁT MUSÍ MAŤ AKTUÁLNY A DOKONALÝ PREHĽAD O SUROVINOVOM BOHATSTVE, KTORÉ JE V JEHO VLASTNÍCTVE.
Preto treba prehodnotiť a doplniť existujúcu celoštátnu surovinovú databázu , ako z hľadiska najnovších geologických poznatkov tak aj hľadiska cien jednotlivých surovín na svetovom trhu a ich predpokladaného vývojového trendu.
Prehodnocovanie a prognózovanie surovinovej bázy štátu môže vykonávať iba odborne spôsobilá , objektívna, na to určená štátna organizácia, nezaťažená záujmovými vplyvmi cudzích ťažiarov, ktoré sa nesmú podceňovať. U nás takouto organizáciou je Štátny geologický ústav Dionýza Štúra v Bratislave, ktorého štatút ho na takéto práce predurčuje a kde je potrebné spolupracovať s Ministerstvom hospodárstva SR a vedecko-výskumnými zariadeniami ako aj s univerzitami a vysokými školami.
Do plánov základného výskumu ústavu je potrebné zahrnúť úlohy , zamerané na ďalšie upresňovanie geologickej stavby Centrálnych Západných Karpát s cieleným zameraním na výskum možnosti existencie geologicky priaznivých štruktúr na vývoj ložísk netradičných typov rúd, ich skrytých ložísk/nevystupujúcich na povrch/ , ako aj skrytých ložísk špeciálnych druhov nerudných surovín.
Ďalej je potrebné na pôde ústavu vytvoriť odborné pracovisko , ktoré by systematicky sledovalo vývoj cien surovín na svetovom trhu , pre aktualizovanie praktickej surovinovej politiky. Oceňovanie našich surovín je potrebné realizovať z pohľadu ich komplexného využívania a teda aj s ohľadom na možnú prítomnosť stopových a vzácnych prvkov , ako vedľajších sprievodných zložiek.
Vo vlastníctve štátu je aj nemalé bohatstvo podzemných vôd, prírodných liečivých zdrojov a vodných tokov. Že ide o bohatstvo až doslova strategického významu, je jasné takmer každému. Prax ale hovorí o tom, že legislatíva na ich ochranu nie je primeraná tomuto významu, má medzery a naráža na problémy v neodborných prístupoch ako pri projekčných a realizačných prácach v stavebníctve, doprave, tak aj iných do povrchu zeme zasahujúcich činností.
V prípade zdrojov podzemných vôd je problémom ich často neracionálne využívanie a prípadne straty na zastaraných a nevyhovujúcich rozvodných zariadeniach . V niektorých oblastiach Slovenska sa prejavuje ich lokálny dlhodobý deficit, ktorý sa nesmie podceňovať. Jeho príčiny si vyžadujú bezodkladné a dôsledné odborné riešenie.
Vynútiteľnosť práva pri postupoch proti porušovaniu legislatívy o ochrane podzemných vôd je veľmi slabá. Nie je absolútne možné , aby dochádzalo k takému stavu, že jeden z významných bratislavských vodných zdrojov bol znehodnotený znečistením, zavineným developerskou bytovou zástavbou v jeho ochrannom pásme. Tu môže štát zabezpečiť iba jedno, a to zistiť , kto povolením stavby zavinil tento stav, aké budú sankcie a ako sa upraví príslušná legislatíva, aby v budúcnosti boli takéto , priam absurdné situácie vylúčené.
Slovensko je z európskeho hľadiska významným rozšírením zdrojov stolových a liečivých minerálnych vôd. Zďaleka nie všetky bývajú využívané. Situácia si vyžaduje ich podstatne účinnejšiu propagáciu, ako z hľadiska praktického využitia, tak aj turistického ruchu. Tieto vody pri dodržaní legislatívou stanovených podmienok môžu byť významným impulzom na podnikanie, dokonca aj s možnosťou exportu.
Veľkým bohatstvom Slovenska sú aj početné zdroje liečivých kúpeľných vôd, ktoré v našej histórii hrali významnú úlohu nie iba z hľadiska zdravotníctva, ale aj propagácie krás našej vlasti a boli nezanedbateľným zdrojom pracovných príležitostí. Je známe, že boli predmetom privatizačných bojov. Ale je známe aj to , že vtedy došlo aj k značným , doposiaľ neriešeným národohospodárskym škodám. Príkladom je súčasný stav, trestuhodne totálne zanedbanie a zdevastovanie bývalých štátnych kúpeľov Korytnica. Tieto kúpele prežili dve svetové vojny. Neprežili diletantské zásahy do nášho politického a hospodárskeho života. Sú ukážkou hanebnosti a neúcty k bohatstvu našej prírody, k nášmu národnému bohatstvu, k práci našich predkov, ktorí z Korytnice urobili jednu z reprezentačných perál našich liečebných kúpeľov. Ostáva jedno. Bezodkladne vec vyšetriť a vyvodiť trestnú zodpovednosť!
Privatizéri často zabúdajú na podstatný fakt, že privatizovali iba kúpeľné budovy a zariadenia, nie však liečivé minerálne vody, ktoré sú v zmysle Ústavy SR majetkom štátu a sú neprivatizovateľné. Preto sa k týmto prírodným zdrojom treba správať citlivo a odborne. Nie vždy je to tak.
Napríklad liečivé a termálne vody v kúpeľoch Podhájska sa využívajú aj na rastlinnú výrobu v skleníkoch. Nič proti tomu. Avšak režim čerpania vôd musí byť odborne stanovený, bezpodmienečne dodržiavaný a systematicky kontrolovaný. Teraz to tak nie je a voda je exploatovaná úplne bezohľadne, pričom sa jej zásoby neobnovujú , ale zanikajú. Tento stav sa rozhodne nedá trpieť. O veci sa vie. Už teraz má štát možnosti , ako tento stav prekontrolovať, ako zasiahnuť a koho sankcionovať. Stačí na to jeden kontrolný deň s patričnými závermi. Ale napriek upozorneniam sa vo veci vôbec nekoná.
Podobne je to s využívaním kúpeľných vôd v Bojniciach a zároveň aj pri pestovaní húb v podzemí Hnedouhoľných baní Nováky. Aj tu nedochádza k účinnému doplňovaniu vodného zdroja a hrozí jeho vyčerpanie. Tento stav je taktiež bez akejkoľvek účinnej kontroly, preto ho treba veľmi akútne riešiť. Zodpovedné orgány tu však aj napriek upozorneniam nekonajú. V prípade potreby je z národohospodárskeho hľadiska potrebné uprednostniť využívanie tunajších vôd pre liečebné účely, čo je ich prvoradé poslanie.
K problematike využívania a ochrany našej surovinovej základne sa treba správať národohospodársky a nie "neoliberalisticky" t.j. bez riadiacich zásahov štátu. Do využívania slovenskej základne nerastných surovín a vôd štát zasahovať musí. Je to jeho majetok a jeho zodpovednosť pred dnešnou, i budúcimi generáciami. Všetky činnosti, zamerané na otázky nášho nerastného bohatstva a problematiky vôd sú v zmysle platnej legislatívy zastrešené sekciou geológie a prírodných zdrojov na Ministerstve životného prostredia SR a ťažba na Ministerstve hospodárstva SR. Vzhľadom na široký odborný záber rezortu geológie a špecifikám jeho činnosti by bolo potrebné spracovať návrh jeho novej organizačnej štruktúry, ktorá by dôslednejšie ako teraz, zohľadňovala potreby racionálneho využívania našej surovinovej základne a jej ochrany.
RNDr. Milan Petro
