Ľavicask

Ing. Pavel Koncoš: Je čas skoncovať s krízou v pôdohospodárstve!

Ing. Pavel Koncoš, slovenský poľnohospodár a politik. Po absolvovaní Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre pracoval v rôznych funkciach v poľnohospodárstve. V roku 1994 a v rokoch 1998-2002 bol ministrom pôdohospodárstva SR. V rokoch 2000-2002 bol predsedom Strany demokratickej ľavice (SDĽ). V parlamentných voľbách v roku 1998 bol zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za SDĽ. Poslanecký mandát nevykonával, pretože bol menovaný za ministra.

 

  Všetky odvetvia hospodáriace na pôde a od nich závislé, sa ocitli v hlbokej kríze. Je to dôsledok fatálneho nedocenenia vidieka ako priestoru pre výrobu potravín, ochranu prírody a obnovu zdravého životného prostredia, diverzifikáciu výroby a tvorbu nových pracovných príležitostí. Dôsledok dlhodobého zanedbávania rozvojového potenciálu trvalo obnovujúcich sa zdrojov, ktoré poľnohospodárska a lesná pôda poskytujú. Je to aj dôsledok zbabranej privatizácie dodávateľsko-odbytových podnikov, potravinárskeho priemyslu a drevárskeho priemyslu. Príčinou krízy je aj liberálna politika a fetiš pôsobenia voľného trhu, ktorého prejavom bola destabilizácia cien potravín a špekulatívne prvky na trhoch s potravinami. Voľný trh znamenal pre chlebové odvetvie cestu do pekla. Výsledkom je strata potravinovej bezpečnosti štátu, zdevastovaná pôda a vyrabované lesy, na mnohých miestach zdevastovaná krajina.

 

Situácia v poľnohospodárstve:

 

  Za posledných desať  rokov klesla hrubá poľnohospodárska produkcia v cenách roku 2005 o 142 mil. EUR. Znížila sa výmera obrábanej pôdy o 300tis. hektárov, klesla produkcia zemiakov o 60 percent, cukrovej repy o 15 percent, ovocia na polovicu a zeleniny o tretinu. Znížili sa stavy hospodárskych zvierat, osobitne hovädzieho dobytka o 130 tis. kusov, ošípaných o takmer 1 mil. kusov a hydiny o viac ako 2 600 tis. kusov. V spojitosti so stagnáciou alebo len miernym zvýšením úžitkovosti sa trestuhodne znížil objem živočíšnej výroby a snáď ani v jednom ukazovateli, kde bola kvótovaná produkcia, sa kvóty dojednané s európskou komisiou počas predvstupových rokovaní nenapĺňajú a nevyužívajú. Výsledkom katastrofálneho zníženia produkcie živočíšnej výroby je strata potravinovej bezpečnosti krajiny, napr. v produkcii bravčového mäsa, hydinového mäsa, vajec.  V podstate u všetkých produktov živočíšnej výroby sa vplyvom rastu spotrebiteľských cien a zhoršovania sociálneho postavenia viacerých skupín obyvateľstva, znížila ich spotreba na obyvateľa a rok, často pod hranicu racionálneho množstva.  Takýto stav je vo viacerých odvetviach živočíšnej výroby bez zásadných zmien poľnohospodárskej politiky štátu a európskej únie nezvratný a pre obyvateľov krajiny znamená trvalú závislosť na dovozoch potravín.

Dôkazom je aj rastúce pasívne saldo v zahraničnom obchode s potravinami, ktoré sa v posledných rokoch priblížilo k jednej miliarde EUR, čo je viac ako tretina z celkového maloobchodného obratu s potravinami.

 

  Poľnohospodári prostredníctvom svojich samosprávnych organizácií deklarujú nespokojnosť s výškou dotácií do poľnohospodárstva. Ich nespokojnosť je oprávnená, pretože podpora na hektár využívanej pôdy 257 EUR, je siedma najnižšia v únii, ale napr. v Španielsku a Francúzsku je táto podpora iba o cca 30 EUR vyššia ako na Slovensku. Pravda je aj to, že podiel priamych platieb na príjmoch poľnohospodárov je na Slovensku najvyšší v celej EÚ a dosahuje až 50 %, pričom podiel v celej EÚ je 29 % a podiel v EÚ-12 je 24 %. Svedčí to o nesprávnej politike pri využívaní týchto prostriedkov tak zo strany európskej komisie ako aj zo strany  slovenských vlád, ktoré ovplyvňovali  vývoj poľnohospodárstva po vstupe do EÚ . Svedčí to aj o nezáujme Európskej únie o poľnohospodársku produkciu stredoeurópskych krajín. Pre zaujímavosť uvádzame, že zdroje použité na podporu poľnohospodárstva v roku 2002 boli vo výške 13 458, 7 mld. SKK, čo bolo približne 446 mil. EUR. V roku 2011 boli celkové výdavky do slovenského poľnohospodárstva spolu vo výške 890,5 mil. EUR, čo znamená že za posledných 10 rokov sa zdvojnásobili, ale pri klesajúcom objeme poľnohospodárskej výroby.

Pre mnohých poľnohospodárov hlavným zdrojom príjmov prestala byť výroba a tržby z predaja výrobkov a zvierat a stali sa nimi dotácie a podporné prostriedky. Reprodukcia výroby sa nezabezpečuje a krajina sa čím ďalej tým viac dostáva do závislosti na dovoze potravín. Môžeme otvorene hovoriť o kríze vo výrobe a o kríze vo výžive obyvateľstva.

 

Príčiny úpadku poľnohospodárstva:

 

1. Za viac ako dvadsať rokov transformácie poľnohospodárstva sa nepodarilo nahradiť systém fungovania v reťazci nákup poľnohospodárskych potrieb -  poľnohospodárska výroba – spracovanie – predaj. Podiel na tom má aj nesprávne volená privatizácia štátnych podnikov Poľnohospodárskeho nákupu a zásobovania, Zelenina, spracovateľského priemyslu a pod., pretože z možnosti privatizovať sa vylúčili poľnohospodárske družstvá. Na príčine je však aj nezáujem samotných poľnohospodárov.
2. Vo viacerých prípadoch nevhodne zvolená transformácia poľnohospodárskych družstiev, špekulatívny prístup ich funkcionárov a nepremyslené delenie zlúčených družstiev na začiatku transformácie. Poľnohospodárske družstvá, ktoré sa po roku 1989 nedelili, ale zodpovedne transformovali na družstvá vlastníkov, doteraz dokazujú svoju ekonomickú konkurenčnú schopnosť a sociálnu opodstatnenosť.
3. Devalvácia československej meny a permanentné roztváranie cenových nožníc medzi cenami vstupov a poľnohospodárskymi odbytovými cenami a prehnané spoliehanie sa na fetiš trhu z pozície niektorých ponovembrových vlád.
4. Celé odvetvie bolo od samého začiatku transformácie podkapitalizované a tento stav väčšinou pretrváva až doteraz. Ekonomickému oslabeniu napomohla aj devalvácia československej koruny začiatkom 90-teho roku.
5. Pri vstupe do EÚ nebolo možné dojednať vyššie priame platby na hektár poľnohospodársky využívanej pôdy. Európska komisia dala každej novovstupujúcej krajine možnosť zvýšiť priame platby z národných zdrojov, v druhej Dzurindpvej vláde sa však táto možnosť ani jeden rok nevyužila. Naviac sa zanedbali a podcenili rokovania o vyšších platbách na rozvoj vidieka, kde napr. Poľská republika, Česko i Maďarsko dojednali zvýšenie platieb na tento účel ešte v decembri 2002, krátko pred podpisom prístupovej zmluvy do únie (rovnako druhá Dzurindova vláda).
6. Presun európskych zdrojov z programu rozvoja vidieka v roku 2004 vo výške cca 3,2 mld. SKK do iných rezortov. Poľnohospodári a potravinári tak prišli najmenej o 4,0 mld. korún.
7. Prílišná nestabilita a rozkolísanosť svetových, následne i domácich cien poľnohospodárskych výrobkov, potravín a energií, vyvolávajúca neistoty v podnikaní v poľnohospodárskej výrobe, čo pri jej biologickom charaktere a súvisiacom dlhom výrobnom procese, je pochopiteľné.
8. Nestálosť finančných trhov a zjavne špekulatívne prvky na trhoch s potravinami.
9. Klimatické zmeny s dopadom na úrody poľnohospodárskych produktov.
10. Tzv. odviazanie dotácií od objemu poľnohospodárskej výroby a platieb na plochu a platieb za znevýhodnené oblasti bez ohľadu na poľnohospodársku produkciu bezprostredne úp vstupe do EÚ. To podporilo špekulatívne prístupy viacerých poľnohospodárov k riadeniu podnikov a rušenie kapitálovo náročnejších odvetví výroby (najmä živočíšnej).
11. Nekorektná obchodná súťaž v reťazci prvovýrobca – spracovateľ – obchod, kde diktát prevzali najsilnejšie nadnárodné obchodné reťazce. Neochota liberálnej politiky zasahovať do tohto nerovného postavenia schválením primeranej legislatívnej ochrany najslabšieho článku v tomto reťazci.
12. Ku korektným obchodným vzťahom neprispieva ani stav slovenskej legislatívy a súdnictva a všeobecne známa nevymožiteľnosť práva.
13. Zavedenie jednotnej dane z pridanej hodnoty druhou Dzurindovou vládou aj na poľnohospodárske výrobky a na potraviny a zvýšenie tejto dane vysoko nad úroveň okolitých štátov i nad priemer EÚ. Zrušenie tzv. červenej nafty a zvýšenie spotrebnej dane na pohonné hmoty počas Radičovej vlády.
14. Totálna absencia zdravého sedliackeho rozumu a odborných znalostí pri riadení ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka počas druhej Dzurindovej vlády, striedanie ministrov pôdohospodárstva v prvej Ficovej vláde v ročných intervaloch   a         opätovný primitivizmus v riadení ministerstva v Radičovej vláde.                       
15. Likvidácia rezortnej  vedecko-výskumnej základne po vstupe do EÚ. Nezáujem ministerstva pôdohospodárstva i poľnohospodárskej praxe o prípravu mladých poľnohospodárskych odborníkov a zanedbávanie celoživotného vzdelávania pracovníkov v poľnohospodárstve.
16. Nedocenenie úlohy Štátnej veterinárnej a potravinovej správy spoločne s Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym pri ochrane vnútorného trhu pred dovozmi nekvalitných potravín a komponentov pre zabezpečenie poľnohospodárskej výroby.

 

Ako ďalej v rozvoji slovenského vidieka:

 

Cieľom je integrovaný rozvoj, ktorý má mobilizovať a organizovať pôvodné zdroje vidieckych oblastí. Vidiek chápeme ako priestor pre využívanie pôdneho bohatstva krajiny, v prepojení s možnosťami jej kultúrnej obnovy, pri trvalom zvyšovaní vzdelanostnej úrovne obyvateľstva, pri využívaní jeho zručností, poznatkov a skúseností i historického kultúrneho bohatstva vidieckych regiónov.

V posledných rokoch sme svedkami nevídanej diferenciácie v rozvoji jednotlivých vidieckych regiónov, mnohé oblasti sa vyľudnili, zmenilo sa národnostné zloženie obyvateľstva, resp. zhoršila sa veková, vzdelanostná a kultúrna úroveň obyvateľstva v problémových oblastiach. Výsledkom je nízka úroveň jestvujúcej výroby, nedbanlivé využívanie prírodných zdrojov, ich zanedbávanie a vysoká nezamestnanosť pri absencii pracovných príležitostí.

 

Poľnohospodárstvo:

 

V poľnohospodárstve a výrobe potravín je cieľom  obnovenie potravinovej bezpečnosti krajiny, čo znamená:

•  zabezpečenie potravín pre každého obyvateľa
•  ekonomický a fyzický prístup ku potravinám
•  hospodárne využívanie potravín a súvisiacich zdrojov
•  stabilita zásob potravín pre zabezpečenie výživy obyvateľstva v čase.

 

Situácia v zabezpečovaní poľnohospodárskej výroby je natoľko vážna, že bez zásadných zmien v Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ a štátnej poľnohospodárskej politike Slovenska sa odvetvie nedostane z krízy a Slovensko bude odkázané na dovozy potravín v čoraz väčších objemoch. Bez revitalizácie poľnohospodárstva nie je možné ani udržanie kultúrnej krajiny a zodpovedná ochrana životného prostredia. Zásadné zmeny v Spoločnej poľnohospodárskej politike sa musia prejaviť v obnovení väzby podpôr na objem výroby a tržieb a v značnej miere na podporu zamestnanosti v poľnohospodárstve a udržiavaní vidieka a vidieckeho osídlenia. Zavedenie regulačných prvkov do cenovej politiky musí byť zamerané na stabilizáciu cenovej úrovne a zabránenie destabilizácie farmárskych príjmov.      Sme si vedomí, že rozhodujúce opatrenia pre rozvoj a smerovanie poľnohospodárstva sú ovplyvňované predovšetkým Spoločnou poľnohospodárskou politikou EÚ. Každá rozumne konajúca vláda, ktorá si je vedomá dôležitosti vlastného poľnohospodárstva a domácej výroby potravín, musí preto veľmi zodpovedne rokovať s Európskou komisiou pri príprave poľnohospodárskej politiky na každé nové rozpočtové obdobie. Budeme preto veľmi dôrazní pri presadzovaní záujmov slovenských poľnohospodárov pri všetkých rokovaniach s Európskou komisiou. Budeme presadzovať dorovnanie priamych platieb a ich orientáciu na podporu ekonomicky a investične náročných odvetví aspoň vo výške jednej tretiny, podľa potrieb každej členskej krajiny tak, aby sa podporovala konkurenčná schopnosť domácich poľnohospodárov na trhu EÚ i na trhoch tretích krajín.

Každá rozumne konajúca vláda  však musí veľmi efektívne využívať aj národné zdroje vlastného štátneho rozpočtu.

Domáce zdroje budeme využívať na prijímanie regulačných opatrení smerujúcich ku stabilizácii farmárskych odbytových cien, na skvalitňovanie sortimentu doma vyrábaných potravín  a na  podporu zvýšenia potravín slovenského pôvodu v celom obchodnom reťazci.

 

Podpora vzdelávania a vedy:

 

V posledných rokoch sa nepriaznivo vyvíjala vzdelanostná i veková štruktúra pracovníkov v priamej poľnohospodárskej praxi, preto:

• Osobitnú pozornosť musí ministerstvo pôdohospodárstva v spolupráci s ministerstvom školstva a samosprávnymi krajmi i obcami venovať vzdelávaniu vidieckej mládeže Všetky dostupné zdroje v rámci medzirezortnej spolupráce využijeme na podporu vzdelávania a zamestnanosti najmä v zaostávajúcich regiónoch. Sieť stredných odborných poľnohospodárskych škôl je dostatočná na výchovu mládeže v odboroch, v ktorých následne nájdu mladí ľudia uplatnenie na trhu práce. Vyžaduje si to však aj iniciatívny prístup podnikateľskej sféry pri vytváraní podmienok pre výkon praktického vyučovania. V tejto oblasti posilníme postavenie Agroinštitútu Nitra pri príprave mládeže na povolanie a organizovanie spoločného postupu škôl s riadiacimi inštitúciami a poľnohospodárskymi podnikmi.
• Agroinštitút využijeme aj pre celoživotné vzdelávanie riadiacich pracovníkov v poľnohospodárstve a potravinárstve a novú organizáciu poľnohospodárskeho poradenstva. Moderné poľnohospodárstvo nemožno budovať bez permanentne sa vzdelávajúcich riadiacich pracovníkov či samotných roľníkov. Účasť manažérov na celoživotnom vzdelávaní alebo využívanie poradenstva bude podmienkou pre vyplácanie podpôr v poľnohospodárstve.
•  Budeme podporovať rozvoj poľnohospodárskej vedy a výskumu zo štátnych zdrojov a obnovíme postavenie rezortných výskumných ústavov v prepojení ich spolupráce so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou a Univerzitou veterinárskeho lekárstva i Slovenskou akadémiou vied. Keďže rozhodujúci poľnohospodársky výskum, vrátane šľachtenia nových odrôd a plemien hospodárskych zvierat, sa stal doménou nadnárodných firiem dodávajúcich poľnohospodárske potreby a technológie,  nadviažeme úzku spoluprácu s týmito firmami pôsobiacimi na našom trhu. Podpora domáceho šľachtenia bude prioritou.

 

Ochrana pôdneho fondu:

 

Ako sme už naznačili, veľmi znepokojujúci je vývoj v starostlivosti o pôdny fond Slovenskej republiky. Najmä v bratislavskom a trnavskom regióne sa nedôslednou ochranou pôdneho fondu nenávratne stratila najúrodnejšia pôda akú Slovensko malo. Pokladáme za nevyhnutné:

•  Prijať legislatívu na ochranu poľnohospodárskej a lesnej pôdy a nedovoliť jej záber v najlepších dvoch bonitných triedach v jednotlivých katastrálnych územiach pre trvalé nepoľnohospodárske, resp. nelesnícke využívanie.
•  Zavedieme osobitné odvody do štátneho rozpočtu za trvalé vyňatie pozemkov z poľnohospodárskeho či lesného pôdneho fondu, takto získané prostriedky budeme smerovať na zúrodňovanie pôdy (v príslušnom katastri alebo regióne).
•  Naďalej budeme venovať pozornosť vysporiadaniu pozemkového vlastníctva (pôda neznámych vlastníkov - určíme termín na vysporiadanie, po vypršaní lehoty pôdu prevedieme ako odúmrť do vlastníctva štátu). Novelizáciou príslušných legislatívnych noriem zabránime deleniu pozemkov pri predajoch pôdy a dedičskom konaní.
• Legislatívne zabránime predaj pôdy pre cudzích štátnych príslušníkov a to jednotlivcov i obchodné spoločnosti.
•  Pôdu pokladáme nielen za výrobný prostriedok, ale aj za rozvojovú základňu pre tvorbu životného prostredia, preto v spolupráci Slovenského pozemkového fondu, obcí a vlastníkov pôdy budeme podporovať udržiavanie jej úrodnosti a kultivovaného stavu. Podporíme obce, aby v rámci aktivačných prác zabezpečovali kultiváciu a využitie opustenej a nevyužívanej pôdy. V rámci tohto programu podporíme aj využívanie pôdy pre samozásobenie rodín potravinami a budovanie malých roľníckych podnikov, vrátane vzdelávania a podpory potenciálnych užívateľov. Je to jedna z možností zmysluplného zapájania nezamestnaných do pracovného procesu.
•  Vzhľadom na osobitné a ťažko obnoviteľné vlastnosti pôdy, budeme presadzovať určenie hornej hranice výmery vo vlastníctve  jednej osoby.
•  Zabezpečíme neprivatizovateľnosť štátnej poľnohospodárskej a lesnej pôdy s výnimkou stavebných pozemkov a pozemkov osobitného určenia.
•  Budeme iniciovať zakladanie družstiev vlastníkov pôdy, s cieľom spoločného rokovania o podmienkach prenájmov pôdy a tak pomôžeme zrovnoprávniť vzťah vlastníkov a užívateľov poľnohospodárskej a lesnej pôdy.

 

Rozvojové programy:

 

Ďalší rozvoj poľnohospodárstva musí byť nevyhnutne spojený s ochranou životného prostredia a kultivovania krajiny. V rámci medzi rezortnej spolupráce budeme podporovať rozvoj technológií na spracovanie druhotných surovín poľnohospodárstva a lesníctva a biologického odpadu a budeme podporovať rozvoj bez odpadového poľnohospodárstva.

 

Budeme podporovať rozvoj tzv. modrej ekonomiky a prostredníctvom nej vytváranie nových pracovných príležitostí vo všetkých vidieckych oblastiach Slovenska. (Rozviesť „modrú ekonomiku“ – čakám na preklad knihy Guntera Pauliho do slovenčiny).

 

Moderné poľnohospodárstvo sa v rámci nástupu precízneho poľnohospodárstva, orientuje na moderné technológie, ktoré vyžadujú kvalifikovanú pracovnú silu. Ani pri obnove rastových tendencií v poľnohospodárskej výrobe nemôžeme  predpokladať, že intenzifikácia výroby bude znamenať rast zamestnanosti v tomto odvetví. Naopak, v rámci silnejšieho konkurenčného postavenia slovenských poľnohospodárov a potravinárov je nevyhnutná modernizácia odvetvia a rast produktivity práce ( prepojený s rastom rentability výroby). V záujme dosiahnutia tohto cieľa je dôležité nasmerovať poľnohospodárskych prvovýrobcov na horizontálnu kooperáciu a integráciu pri obstarávaní poľnohospodárskych potrieb a odbyte poľnohospodárskych produktov. V záujme toho podporíme: 

• Založenie celoštátnej obchodnej organizácie s účasťou štátu na zabezpečovanie nákupu poľnohospodárskych potrieb. V tomto smere očakávame účinnú aktívnu spoluprácu samosprávnych organizácií poľnohospodárov. Po rozbehnutí činnosti tejto organizácie účasť štátu nebude nutná, resp. potrebná.
•  Vertikálnu integráciu producentov, smerujúcu ku tvorbe uzatvorených reťazcov od obstarávania poľnohospodárskych potrieb až po konečné spracovanie a predaj poľnohospodárskej produkcie. Prostredníctvom organizovania kombinátnej formy výroby, spracovania a predaja potravín vytvoríme priestor pre zvýšenie podielu slovenských potravín na domácom trhu.
•  Významný priestor je treba vytvoriť pre uzatváranie štandardizovaných kontraktov pri obstarávaní potrieb i predaji vlastných produktov. Slovenskí poľnohospodári v tejto oblasti zaostávajú za skúsenosťami minulého obdobia, aj skúsenosťami svojich partnerov v okolitých krajinách. Nazdávame sa, že pri predaji obchodovaní s obilninami, prípadne olejninami, má miesto celoštátna obilná komora. Jej vznik a pôsobenie na trhu sa musí obhájiť na pôde EÚ.
•  V marginálnych oblastiach, resp. pri pestovaní špeciálnych plodín, podporíme rozvoj družstiev roľníkov pri zakladaní rodinných fariem a následné budovanie spoločných malých spracovateľských kapacít potravín rastlinného aj živočíšneho pôvodu. Práve tu vidíme priestor aj pre rast vidieckej zamestnanosti a obnovu rozvoja vidieckych oblastí.
•  Viac ako 200 tis. hektárov poľnohospodárskej pôdy v marginálnych oblastiach sa neobrába. V prípade nezáujmu vlastníkov pôdy o jej využitie, prípadne nezáujmu občanov o zakladanie roľníckych usadlostí, budeme iniciovať založenie štátnych podnikov, ktoré zabezpečia zmysluplné využitie takejto pôdy.
•  V záujme ochrany životného prostredia budeme podporovať projekty orientujúce sa na využitie biomasy na výrobu energií a tepla. Modernou technológiou je napr. fermentácia biomasy s následnou výrobou brikiet alebo peliet na spaľovanie v domácnostiach i väčších kotolniach na vykurovanie obecných úradov, škôl a materských škôlok, kultúrnych domov, kostolov i bytových domov, prípadne celých obcí. Pre získavanie biomasy využijeme menej úrodné pôdy, zamokrené pozemky a pod., aby sme nepodporovali konkurenčné projekty pre výrobu potravín.
•  Na podnietenie záujmu o zamestnanie aj menej kvalifikovanej pracovnej sily je nevyhnutná spolupráca s regionálnymi združeniami miest a obcí. Úloha starostov a primátorov je v tejto oblasti nezastupiteľná. Rovnako dôležitá je spolupráca ministerstva školstva a samosprávnych krajov pri podpore projektov vzdelávania mládeže i dospelých aj z radov napr. rómskeho obyvateľstva. Zmeny vo vyplácaní sociálnych dávok musia podnietiť záujem nezamestnaných o prácu. Jednoducho musí sa oplatiť byť zamestnaní.

 

Aj v tomto období je časť podnikov ohrozená bankrotmi pre neschopnosť platiť svoje záväzky sociálnym a zdravotným poisťovniam alebo štátu. Pripravíme legislatívnu úpravu, v rámci ktorej bude možné posúdiť celkovú ekonomickú kondíciu takto ohrozených podnikov. Pre zabránenie konkurzov, resp. reštrukturalizácie na úkor veriteľov, vytvoríme legislatívne predpoklady pre vlastnícky vstup štátu a verejnoprávnych inštitúcií do takýchto podnikov s cieľom ich ekonomického ozdravenia napr. aj s rozložením dlžných platieb na dlhšie časové obdobie. Po konsolidácii podnikov umožníme späť odkúpenie podielov štátu pôvodnými vlastníkmi, prípadne novými záujemcami. Tento postup je využívaný vo viacerých krajinách EÚ a je ho možné uplatniť vo všetkých odvetviach hospodárstva.

 

V zložitej situácii je potravinársky priemysel, pretože po privatizácii mnohé podniky zanikli alebo ich pôvodní vlastníci predali ďalším záujemcom, z radov hlavne finančného kapitálu. V každom prípade sa najväčšie spracovateľské podniky orientujú najmä na dovozy veľmi často nekvalitných surovín, napr. aj jatočných zvierat, na konci doby spotreby, od zahraničných producentov. V tomto smere urobíme opatrenia na posilnenie postavenia a pôsobenia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Potravinárske podniky sa nesmú správať ako kafiléria Európy. Posilnenie postavenia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy a Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho je dôležité  v záujme ochrany domácich poľnohospodárov a spracovateľov aj v záujme ochrany pred dovozmi zahraničných výrobkov, ktoré môžeme a musíme vyrobiť doma na vlastnej pôde a vlastnými pracovnými silami.

 

Vážna situácia v potravinárskom priemysle je najmä v porážkach jatočných zvierat, pretože na Slovensku nie sú dostatočné kapacity ani na porážanie a spracovanie toho, za poslednú dekádu zdecimovaného množstva jatočných zvierat a všetci veľkí chovatelia väčšiu časť svojej produkcie jatočných zvierat predávajú v živom do zahraničia. Z týchto dôvodov je treba, aby štát odkúpil nevyužívané potravinárske podniky a zabezpečil konkurenciu neschopným vlastníkom. V krajinách EÚ-15 každé ministerstvo pôdohospodárstva spravuje niekoľko potravinárskych podnikov, napr. v NSR má každá spolková krajina jeden štátny podnik v každom potravinárskom odvetví.

Ing. Pavel Koncoš

<< Späť